Ukrývanie sa do ticha
Kde ani vietor nevzdychá
Je pohŕdanie sebou samým
Nešťastným smútkom samozvaným
Vo vlastných slzách kľačať
Nechcieť už ani jačať
Nechcieť sa tomu brániť
Je spôsobob ako seba raniť
Potápať sa nechať
Bez chcenia sa zviechať
Spopod tvrdohlavosti vlastnej
Je hocičo, no slasť nie!
Možno toho veľa v hlave tkvie
Keď stá slza pri oku sa skvie
No pokúsiť sa znova človek vie!
24 comments:
krasne...
ano..clovek vie....
vystihla si to...
ďakujem :)
vidím, že máš v sebe dostatok bojovnosti a odvahy...len tak ďalej:-)
mimochodom - aj veľa nápadov - rozmýšľam, kedy to stíhaš!
pekné
ave, som dost v rozpakoch. vzhladom k tvojmu veku :/ tak neviem, tolko zazitkov? ale inak, clovek niekedy vytrpi ako kon. a vie sa nakoniec dat znova dokopy. ale do niecej psychiky len tak nevidime, takze stopy mozno ostanu...
výstižné
Prekrásne, iba trochu smutné...
hm.. potrebujes dvihnut naladu? este mi ostal kusok fajnoveho syra
pekne...len tak dalej...
ave, velmi pekne :)
Netrúfam si technicky hodnotiť báseň, rozumiem len myšlienkam... a tým som k tomu povedal všetko.
clovek musi vediet, nic ine mu totiz ani neostava. drz sa s tymi basnami:-D
zlepsujes sa, stale krajsie :=)
terka.. mas u mna pozvanku na jednu akciu..
Femma, ani ja neviem, kedy to stíham. Ďakujem. :)
Motýlik, vek, bohužiaľ, nie je správnym merítkom pre negatívne zážitky. A už rozhodnie nie v dnešnej dobe. Inak, stačí jedna spomienka a môže sa o nej veľa, veľa napísať. Aj ak sa na ňu zabudne, ostane súčasťou podvedomia, či už sa to bude prejavovať alebo ani nie.
Gwu, máš rada lakonickosť? :)
Marcus, ďakujem. Trochu smutné áno, ale aj veselé udalosti v sebe nosia kúsok smútku. Treba ho...
Myš, sem s ním.
Lotka, dík.
Sasanka, som rada, že sa Ti páči. .)
Wabt, pomerne dlho som rozmýšľala nad Tvojím komentárom. Nie som si istá, ako to myslíš...
Pluto, tie Tvoje rehotavé smajlíky su mňamííííí. :))) Hádam sa budem...
Revko, pozvánka prijatá, len... prečo ja?
I love you, som Ťa vynechala, sorrky. :) ĎAKUJEM.
Post a Comment