Úlomky skla na ceste minulosťou nachádzam
Pichajú, bolí to, hoci nie celkom - zavádzam
Len núti to hrabať sa medzi spomienkami naďalej
A to sa prieči mojej púti napredovania, pomalej
Stojím, bezradne točím sa na jednom mieste
Viem, vy pravdy minulosti, vy tu už nie ste
Predsa však núti ma niečo obzerať sa za vami
Hoci, vy smútku pôvodcovia, vy ste už nezvaní
Ak niečo dávno, dávno odišlo, viac tu už nie je
Ako je možné, že sa mi odniekiaľ ozýva, smeje?
Len ak prítomnosť, realita k tomu rozhodne speje
Že minulosť svoje dôsledky ku mne tento raz veje
Nahlas sa bez obáv ozývam, nechcem sa vrátiť
No ani báť sa a tváriť, že nemôžem nič stratiť
Len túžim postaviť sa pred všetko, začať to riešiť
Odvážne, sama či s pomocou dokázať si: Viem žiť!
10 comments:
V smútku obrazov, v obrazoch smútku je, zdá sa, ukrytá nádej.
ave...krasne...
aj ja som na takom razcesti....
je to krásne a hlboké, je to príbeh, aj výpoveď a hlavne v pointe nádej a pohľad vpred.
...určite to dokážeš!
páči sa mi tá túžba a odhodlanie!
Ave, ty vies zit! To vsetci sme plni pochybnosti o sebe, o svete. Treba si verit a ist dalej. (toto si vzdy nahovaram, ked ma chyti taky spleen ako teba:) )
Velmi pekne, Aventerrciatko :)
Martheen, veru, dúfam, že je. Veď čo by bolo, keby nebola?
Arwen, ďakujem. Neber to v zlom, ale som rada, že nie som jediná.
Wabt, ak je nádej krásna a hlboká, vtedy je dobre. :)
Femma, ďakujem za podporu. :)
Sas, zrejme treba, len to niekedy nie je jednoduché. Som rada, že sa Ti páči, SasanôčQa. :)
Post a Comment