,,Ich hab's geschafft, ich hab's geschafft!!!" - tá veta znie perfektne. Opakujem si ju dokola a smejem sa nad ňou spolovice nezmyselným smiechom, lebo čo úžasné som ja kedy dokázala, to mi na um neprichádza, takže dôvod, aby som si ju opakovala, nie je, no zároveň som prekvapená sebou samou, že sa nad ňou dokážem usmievať pri predstave, ako ju nadšene vykrikuje niekto iný: Ich hab's geschafft! ...
Vyzerá byť jednoduché, oceniť sa jedinou vetou, ba takmer nevedome - veď je výplodom ,,nečakanej" radosti, ,,nie" rozumu. Ktovie, či je to prípad mnohých ľudí a ako dlho tento pocit šťastia a sebavedomia vydrží. Ale prinajmenšom sa (na tú krátku chvíľu) nenaskytá možnosť porovnávať sa s inými. A ktovie, čo je horšie, keď sa s ostatnými porovnáva človek samotný, alebo ho vzhľadom na ,,súpera" kritizuje voľakto iný...? Riadna spleť. A na jej čele slová áno, nie a dobrý či zlý.
Kto ich má právo povedať?
Každý. Absolútne hocikto.
Prečo?
Lebo ľudia si vždy nájdu vlastnú pravdu a tá skutočná sa nenájde. Preto by pravdy a nepravdy ľudí trápiť nemali. A preto, či už seba momentálne správne oceniť dokážete alebo nie, skúste oceniť aj niekoho druhého. Akýmkoľvek spôsobom. Možno mu to pomôže.
14 comments:
Riadna spleť, ale v závere si to zhrnula pomerne zrozumiteľne ..
Aha, už ťa hodnotím... pomohla ti moja pravda?
Často oceňujem iných - napokon mám to v náplni práce, ale nie je to jednoduché...niekedy viac ocením prácu žiaka - trojkára, o ktorom viem, že ak chce dostať trojku, musí vynaložiť nesmierne úsilie, ako jednotkára, ktorému to ide ,,celkom samé..."
Pravda by mala byť len jedna / aj známka/, ale život je zložitejší...
femma, učiteľka to má ťažké... nesmie podľahnúť predstave, že je nad všetkým a že vždy musí byť vpredu... to len tak, z mojich poznatkov, to nie je o tebe..... :)
Wabt: či mi pomohla? Popravde, potrebovala som niečo počuť. čokoľvek. Stačilo by aj ticho, len tak vedieť, kto mlčí. Takže áno. Som rada, že si sa ozval. :)
To si teda viem predstaviť, že to nemáš ľahké, Femmka.
Kým som bola na základnej škole, ako jediná pochvala mi slúžila nie narýchlo daná, podarená pečiatka včeličky za to, že boli všetky matematické príklady bez chyby. Alebo nakreslený snehuliak pri nápise 0 chýb v diktáte. Potom som sa v tom ešte nekonečne dlho kochala.
Iné deti chválili aj slovne. Len ja sa na to akosi nepamätám. Možno v tom hralo rolu, že už vtedy som si našla isté individuálne postoje typu ,,malú násobilku je lepšie sa neučiť" a ľudia tomu nerozumeli tak, ako nerozumejú tým mojím dnešným. Hoci, občas mám pocit, že im prestávam chápať i ja. :)
A predsa, ešte na jednu vec sa pamätám. Vždy som chcela byť učiteľkou. Lebo keď som nemohla byť pekná, tak som mohla byť aspoň múdra, no nie? A triedna mi povedala, nech to nechcem, že stojím za viac. Nech je zo mňa právnička, aby som nemala biedny plat. Nuž a v tej chvíli som skutočne netušila, či je šťastná a spokojná alebo nie je a trápi sa. Každopádne som mávala pocit, že hlavne učiteľky by mali byť docenené. A nielen čo sa financií týka.
treba ocenit uz len odhodlanie
nieco take som mala v umysle napisat, ako vravi femma.ale teda povedala aj za mna.
k poslednemu tvojmu odseku v reakcii na femmu - asi nerozumiem, tam kde vravis, ze ked si nemohla byt pekna... ved sme videli na fotkach, aka si pekna, takze fakt nechapem.ale byt aj mudra je este lepsie, takze poooochvala jak hrom :)
Mne sa páči veta "Aj ten najmenší človiečik môže drobnými skutkami zmeniť tento svet!". Či je to pravda? Neviem. Ale ak áno, zamysli sa, koľko skvelých drobných vecí si dnes urobila..
Chvalit a ocenovat treba ... aj sami seba,aj inych. Je to jedna z najdolezitejsich motivacii pokracovat v tom co robime. Tak vas vsetkych chvalim ;-)
Falošnica, bolo by to super, keby to tak fungovalo. Ale nefunguje. A človek to niekedy potrebuje, aj keby bol presvedčený, že tak, ako svet ide, to má byť a je to dobre. Už len... ja oceňujem túto vetu, čo si napísala. :)
Sasanka, veru, nie je jednoduché, ba možno je dokonca nemožné, oceňovať ľudí objektívne. K tej kráse: veľmi sa tu rozpisovať nemôžem, lebo je to osobné, ale povedzme, že deti to nemajú ľahké, lebo na svete existujú veci ako ohováranie, odsudzovanie a šikanovanie. A od detstva sa zmení nielen vzhľad človeka či jeho osobnosť, ale aj ľudia vôkol neho sa vystriedajú. Takže teraz je to s krásou iné. ASI.
avanterra, múdre slová. Veľmi múdre...
Lukáško, mne sa tá veta veľmi nepáči, pretože mi znie ako klišé, ale myšlienka je nadovšetko pekná. :) Nepamätám, aké pekné drobnosti som v ten deň spravila, no dnes, tam by sa vari dalo dačo spomenúť. Iba mám pocit, že to ľudia občas potrebujú počuť od niekoho iného.... A ja som to počula, odkedy som tento post napísala. Nielen pochvalu. I kritiku. Ale jedno patrí k druhému, inak by to vari nebolo ono, takže je to super. :) Ďakujem Ti za pomoc. :)
Lilith, ďakujem(e) za múdre slová. Aj za pochvalu. :)))) A chválim(e) i Teba.
Post a Comment