Natiahnem ruku dopredu
Kam ma končeky prstov dovedú?
Tam, kam treba?
Nemusím sa báť?
Nebude len beda?
Čo sa može stať?
Nechcem mať strach
Z budúcnosti
Či hľadať pach
Zla a zlosti
Len mať tak istotu
Aspoň v niečom
Nech sa už nepýtam
Že čo?
Čo teraz?
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
3 comments:
Ahoj, Ave,naozaj sa nemusíš báť, veď na živote je pekné práve to, že nevieme čo nás v budúcnosti čaká a určite to ani nechceme vedieť.
Dôležité je zachovať si optimizmus a vieru, že všetko je tak , ako má byť.A ešte - veľmi dôležité je vedomie, že ak budúcnosť prinesie problémy, máš pri sebe ľudí, ktorí ti ich pomôžu zvládnuť - a verím, že Ty ich máš!
Pamätám sa, že v tvojom veku som si tiež dávala takéto otázky - ale určite nie v takých pekných veršoch ako ty.
Držím palce!
chapem ta. tiez by som niekedy rada mala istotu dopredu, kym sa rozhodnem. ale to bezne nejde. zivot je riziko, niekedy mi to pripada, ako keby siel clovek polom, kde su nalozene naslapne miny. prave preto treba rozmyslat a mat okolo seba ludi, ktorym sa da verit. No a ten optimizmus je tiez fakt dôlezity, aby clovek nezatrpkol a vedel sa tesit
femma, dakujem..
sas, no hej, zivot..zivot.. :)
Post a Comment