Sunday, 3 January 2010

Chcela by som











Vedieť vyčariť úsmev len tak
A nestratiť ho hneď jak
ma čosi nové napadne

A vedieť snívať nielen v noci
keď ľahké je ocitnúť sa vo snoch moci
ale aj za dňa každého
smutného, šťastného, vážneho

A nemyslieť stále len na to plané
na to, čo je zlé, a čo je darmé
ale aj pekné spomienky nachádzať
a veriť, že ma nešťastie obchádza

A hlavne nikdy nezabudnúť
Na Teba, na mňa, na našu púť
Na to, aké je milovať

4 comments:

Anonymous said...

Trochu prismutné, ale so štipkou optimizmu na záver. ;)

Anonymous said...

A hlavne nezabudnúť. Páčilo sa. :)

Aventerra said...

Som rada, že sa Vám páči. :)

falosnica said...

Nice:)pesimisticky optimizmus, alepo optimisticky pesimizmus?