Saturday 17 February 2007

Večná chvíľa
















Všade vôkol cítim zvláštny pokoj, ktorého vlny ruší moja nespokojnosť. Chcem to rozdýchať. Dá sa to? Šokujúce alebo katastrofické situácie sa rozdýchať dajú. Ale čo pokojná situácia? Oba druhy však majú (aspoň v tomto prípade) niečo spoločné – nie sú dobré, respektíve na mňa pôsobia záporne.


Potrebujem na vzduch. Hneď a bezpodmienečne. Vybehnem starou ,,skučiacou“ bránou von na dedinskú ulicu a zhlboka dýcham zmes vduchu. Cítim vôňu vlhkej pôdy, ktorá je výraznejšia oproti vôni trávy. Nemá však dostatočný vplyv na to, aby ma vymanila svojou jedinečnosťou z toho neprístojného, nemiestneho pokoja, ktorý narúša moju rovnováhu.

Ani len paradox mojich pocitov ma nemätie. Pozorujem okolie a všetko mi pripadá byť nie zanedbateľné, ale napriek tomu bledé, neimponujúce. Chcem pred seba natiahnuť ruku a ňou - ako štetcom - pomaľovať všetko hrubými farebnými čiarami. Pestrými, výraznými, prenikavými. Takými, aby bol svet prenikavo výrazný, aby si to každý všímal.

Predstavujem si energické ťahy širokým štetcom. Zelenú križuje žlto - červená. Na oblohe bielo - modrá, oranžová; matné fľaky. Zasvietilo slnko. Jeho jasá žiara osvtetľuje krajinu. Na nos mi spadla kvapka vody. Dvíham hlavu. Malé ligotavé kvapôčky mi padajú na tvár. Hľadím na nebo – na jemné pásy dúhy získavajúce ostrosť. Pruhy farieb sa rozpili. Pestrosť.


Vidím vôňu, cítim farby, žijem smútkom, trpím radosťou. Páči sa mi každý odtieň, žiadna správnosť, každá chyba, všetko. Milujem život, celý ho prežívam. Večná chvíľa.

9 comments:

Stephen Woolf said...

všetky farby sú dôležité a pekné, treba nájsť vnútornú krásu každého odtieňa a Ty to vieš nájsť

Aventerra said...

ďakujem :) ale ty zrejme tiež, keď vieš toto všetko rozpoznať... teším sa Tvojim commentom :)

germa said...

krásne farebné myšlienky

Aventerra said...

hehe, v tej iste minúte :) náhoda či vari nie? diQ :)

Pecosita said...

farby, vone, pocity... pre to zijem :) pekne pises.

Aventerra said...

ďakujem, Pec. všetci by sme si mali všímať detaily a z každého mať radosť, ale niekedy ich nevidíme, pretože nechceme, alebo nevieme..

sas said...

bolo to velmi senzitivne...
krasne, pacilo sa mi to napisane i ako vnimas svet.chcela by som to vediet..tak

w-abt said...

fotografia dúhy je nádherná...

Aventerra said...

2 sasanka: stačí otvoriť oči a usmiať sa, nedať nechcenému priestor, potom to ide samo :), hoci sú chvíľe, keď...veď vieme, ale prečo neskúsiť znova a zas? Skúsiť, rozhodne! :)

2 wabt: dík, asi tri hodiny (to fakt nie je hyperbola) som ju googlila :)) ... pôvodne som plánovala dávať tu vlastné fotografie, ibaže tie mám v inom počítači, tak neskôr to tak hádam bude, aspoň raz za čas nejaké tie vydarenejšie (alebo paradoxne absolútne nevydarené) shoty :)