Pocítila som šťastie. Nie z čohosi určitého, ale len tak, lebo je pekné nájsť si občas radostnú chvíľku a vnímať ju, užívať si ju, prežívať s pohodovým nasadením. Tešila som sa.
Zapojila som do obehu svoje myšlienky. Plynuli rýchlejšie než čas. Chcela som v hlave čosi poriešiť, pritom som ani nevedela, o čo všetko ide. Zrazu toho bolo na mňa veľa. Uniklo mi, na čo som myslela, a aj to, za čím som pátrala. Pozdravil ma vlažný závan depresie a ja som sa ním nechala oblapiť. Pocítila som smútok.
Dve opozitá, šťastie a smútok, nie sú ojedinelou či zvláštnou kombináciou. V tomto prípade to však bolo inak. Duša mi ostala kdesi v neutrálnom poli. Nechcela som nikam vybočiť. Nie zo strachu. Len som nevedela, čo chcem a pritom som si bola istá, že to vedieť chcem.
Týmto chcem odkázať všetkým, ktorí by smerovali inou cestou, ako ostatní, a ešte by tých ostatných aj pozorovali či premýšľali o ich situácii: Ak človek túži byť iný, neznamená to, že vie, čo chce. Preto obdivujem ľudské odhodlanie, ktoré vám dáva silu stáť či ísť --- byť.
23 comments:
aventerra, veľakrát človek aj vie, čo chce, len ten jeho cieľ sa často tratí kdesi v nekonečne a javí sa mu nedosiahnuteľný.
A tak len dúfa a neúnavne kráča, potkýna sa, padá a vzápätí vstáva, aby šiel za ním šiel tou svojou cestou, ohraničenou mantinelmi šťastia na jednej a nešťastia na druhej strane
vitaj späť, kdeže si tak dlho bola? .-)
Gem, ja si nemyslím, žeby som nemohla dosiahnuť, čo by som chcela. Len skutočne nemám poňatia, prečo si neuvedomujem, čo je mojím snom. Ako môže človek kráčať, keď nevie kam ide ani kam by ísť chcel?
Lotka, Lotička, vari ani po tej dlhej diskusii o počasí nevieš, kde som bola? :) V daždi, pod Big Benom, písala som verše... :)
Vitaj doma, Ave :)) Ty si dobre urobila, ze si usla odtialto pred besnymi horucavami. Dobre bolo? :)))
neboj, to pride :))trocha oddychu a rozjimania :)) myslim, ze zatial staci v takej kratkodobejsej etape - uspesne dokoncit skolu :)) a kym k tomu pride, iste budes mat plno snov pod vankusom :))
Aventerra, ak aj človek nevie, kam ide a kam by chcel ísť, dôležité je ísť, len ísť a nezastať na jednom bode, lebo aj samotná cesta môže byť pekná
Buď.
Byť buď.
Sas, školu, dúfam, úspešne ukončím tak či tak. Skôr som rozmýšľala, že si jeden rok spravím niekde v zahraničí. Potom komisionálky. A potom ukončím...
Bolo vynikajúco. Veru, horúčavám som sa vyhla. :D Užila som si radšej dážď. Akurát ma mrzí, že ma nečaká oddych...
Ave
Gem, ja nestojím. Snažím sa vymotať zo splete ťažkostí, len sa to akosi nedarí(?). Možno to takto ani nie je. Cítim to však týmto spôsobom. Anyway, ďakujem za radu.
Ave
...to poznám...aj ja sa snažím vymotať... :)
Ave, vitaj spat :)))
Marth, hádam budem. :)))
Germa, zasekla som sa pri Tvojej hre so štylizáciou. :) Ale tuším už rozumiem...
Luna, vidíš, venované (aj) Tebe. :) Každý je občas zamotaný. Len v inej spleti nití.
Motýlik, vítam, vítam, ale nabudúce mi radšej povedz ,,maj sa", nech sa tam ešte vrátim, pretože mi to chýba. :)
dolezite je aby si nestagnovala. takze len kracaj dalej :-)
aventerka, chýbala si:-)
zaujímavé zamyslenie - človek nemusí mať vždy veľký sen - stačí napredovať malými krôčikmi a na tej ceste budeš postupne nachádzať nové šance a možnosti...tak, ako to aj robíš - veď ideš stále dopredu či nie?
ciele si stanovujeme sami a sami ich prekonavame,alebo vzdavame put za nimi. stastni dokazeme byt i ked naplnime svoj ciel len na 50%
ave, myslel som, ze si uz spat :(
Erin, práve sa obzerám, ktorou cestou. :)
Femma, najradšej by som to nechala na iných, nech ma súdia. Asi idem dopredu. Ale kde skončím?! Inak, ďakujem za ten krásny komentár. .)
Falošnica, radšej predo mnou zadaj také ,,falošné informácie". :) Môžme byť šťastní len na 50%? Tak potom ďakujem všetkým vzrušeniam oblbujúcim ľudí, že sa niekedy dokážeme aspoň na chvíľu cítiť dokonale šťastnými. (Nemyslím drogy, skôr priateľov, city,...)
Post a Comment