Friday, 18 April 2008

Zhasnuté.











Štíhle a vysoké pouličné lampy
Tiahnu  sa černotou ulice
Ich malé svetielka tma ihneď lapí
Tak načo svietia, kto ich chce?

Nežiaria, iba mdlo blednú
Blednú a občas bliknú pomaly
Napokon zhasnú, ich hlavy zvädnú
A niet ich prečo zapáliť

Azda by chodník osvetlili
No životnú cestu veru nie 
Na to slúži len svetlo duše
Prečo to moje zhaslo? Ktohovie..


5 comments:

femma said...

zhaslo?.... snáď len naberá energiu, aby zažiarilo oveľa jasnejšie než kedykoľvek predtým!!!

sas said...

Ave, ako to, ze v tejto krasnej jari mas akusi pochmurnu naladu?
Odhliadnuc od basne, si mi pripomenula jednu cestu autom, iduc cez dedinu, skoro nic tie tamojsie lampy neosvetlovali..skoro ako sviecky na cintorine :(

pluto said...

aventeratko, tusim sme na tom rovnako. a aj ked to sasa nechape, citim sa sam ako taka mihotavo blikajuca lampa.

sas, co si presla macku?

biker said...

svetlo duse asi nehasne nikdy a nikomu. dokial zije. prisla jar a s nou jarna unava. vyzmykaj citron do mineralky, kopni to do seba a chod sa prejst.uvidis jak okrejes :=D

Aventerra said...

Femma, keď tak nad tým teraz rozmýšľam, tak je to asi zakaždým. Máš právdu, nie je to o zhasnutí, len o občas spomalenom bliknutí. :)

Sas, také cesty sú vari časté. Len človek si ich všíma, až keď je Sám...

Pluto, ja myslím, že to chápe, len mala práve náladu opačnú. Každopádne, aj keď trocha sebecké, keď už je človek na ten pocit sám, aspoň nie je jediný.

Biker, kopnúť do seba minerálku s citrónom? To už radšej čistú limetkovú šťavu. Dobrý nápad, to iste pomáha. Aspoň počas tých kyslých sekúnd určite. ;)