Lepšie o tom hovoriť, ako to rovno urobiť. Môj syn o tom ani nehovoril. Rozhodnutého je už ťažké presvedčiť. Môžem povedať len jedno: ak máš niekoho iného radšej ako seba, skús si uvedomiť, ako toto tvoje rozhodnutie dopadne naňho. Držím Ti pri tom rozmýšľaní palce.
Femma, je to preč. Všetko odchádza. Už ostáva len otátka, čo ide smerom ku mne? Inak, optimistické nemám ,,nič". Ale mám sa dobre. Nie neutrálne. Ale dobre. :) Ďakujem.
Os, aj ja myslím, že chápeš. Ďakujem.
Sasanka, tiež som o tom už veľakrát. Už šlo skôr - respektíve len - o ten pocit. Nie o želanie. Ďík. (To ď je schválne. Ale neviem, prečo. :))
Martheen, každý deň, okrem tých, keď sa potrebujem dotknúť zeme, chcem nad mraky. Asi tam som. Ale nevidím..nateraz. Vďaka. .)
Maroško, hovorím. Ale mlčky... Hug.
Rosa, neboj. Dcéra ešte iste veľa nahovorí, no hlavne veľa krásneho. A Ja a Milovať? Heh. Každopádne, dík. Veľmi.
Sas, som rada, že som Ťa potešila. Všetci máme fofry. Hádam to niekedy aj prejde. :) Ak môžeš, tak mi napíš mail, pls, lebo ten Tvoj, čo mám, je asi nesprávny. :)
9 comments:
Ave, dnes mi moja 6 ročná dcéra povedala, že by radšej nebola...teraz už byť zase chce...prečo ty chceš to, čo si napísala? lebo miluješ? mám sa báť?
Lepšie o tom hovoriť, ako to rovno urobiť. Môj syn o tom ani nehovoril.
Rozhodnutého je už ťažké presvedčiť. Môžem povedať len jedno: ak máš niekoho iného radšej ako seba, skús si uvedomiť, ako toto tvoje rozhodnutie dopadne naňho. Držím Ti pri tom rozmýšľaní palce.
Na to máš čas ešte niekoľko desiatok rokov. Medzi tým si uvedom, že hoci nie je vidieť slnko, ono stále svieti nad mrakmi.
Drž sa.
Ave, velakrat som sa asi citila podobne, zelala som si to, co ty teraz. A potom sa nieco zmenilo. A uz nebol dovod. Prosim ta, vydrz, prejde to.
myslim, ze chapem ten pocit...
ave, zlatko, dúfam, že je to už preč - určite už máš v zálohe niečo optimistické:-)
Takže dnes od konca:
Femma, je to preč. Všetko odchádza. Už ostáva len otátka, čo ide smerom ku mne? Inak, optimistické nemám ,,nič". Ale mám sa dobre. Nie neutrálne. Ale dobre. :) Ďakujem.
Os, aj ja myslím, že chápeš. Ďakujem.
Sasanka, tiež som o tom už veľakrát. Už šlo skôr - respektíve len - o ten pocit. Nie o želanie. Ďík. (To ď je schválne. Ale neviem, prečo. :))
Martheen, každý deň, okrem tých, keď sa potrebujem dotknúť zeme, chcem nad mraky. Asi tam som. Ale nevidím..nateraz. Vďaka. .)
Maroško, hovorím. Ale mlčky... Hug.
Rosa, neboj. Dcéra ešte iste veľa nahovorí, no hlavne veľa krásneho. A Ja a Milovať? Heh. Každopádne, dík. Veľmi.
Ave, potesila si ma. Je to tazke, teraz su aj fofry. Ale zvladneme, príde zase nieco ine. A lepsie :))
Sas, som rada, že som Ťa potešila. Všetci máme fofry. Hádam to niekedy aj prejde. :) Ak môžeš, tak mi napíš mail, pls, lebo ten Tvoj, čo mám, je asi nesprávny. :)
Ave
Post a Comment