Počuť šesť a viac tónov, znejúcich do ticha
Zavrieť oči, nevnímať melódiu, ako utícha
Necítiť, ako znenazdajky pri srdci zapichá
Potrhať smútok vetrom, nech je preč pýcha
Pocítiť útrpný skon, ako nešťastie vzdychá
Ale už v minulosti
Hľadieť a vpredu ani vzadu nič nevidieť
Slepo šmátrať vôkol, nemôcť už závidieť
Chcieť rozplynúť sa, no miesto toho bdieť
Dlho sa obzerať, len samú beznádej zrieť
Na sklonku ,,konca'' znova začať smieť
Skúsiť byť plný radosti
6 comments:
Mal by som šetriť chválou, ale nedá sa...
,,Hľadieť a vpredu ani vzadu nič nevidieť"
tak to nejde,aventerra..vždy za nami ostane niečo, na čo budeme spomínať..čo vždy budeme vidieť v našom vnútri a vpredu budú vždy naše sny i túžby aj keď nesplnené, ktoré sa v konečnom dôsledku zmenia na spomienky.. ,,na sklonku konca"
wabt, ďakujem..
gem, bohužiaľ, sú chvíle, keď človek nevidí ani dopredu ani dozadu. leh hľadí bezradne do prázdna a ľutuje, ani nevie čo.
dúfam, aventerra, že tie chvíle sa už tratia v nenávratne a na tvár sa ti vracia úsmev a záujem
veľmi pekný a netradičný veršovaný popis
gem, tieť dúfam..úfam...
Post a Comment