Zatváram oči
Keď chcem snívať
Keď sa už na skutočnosť
Neviem dívať
Zatváram oči
Keď niečo bolí
Keď sa ja bojím
Keď chcem snívať
Keď sa už na skutočnosť
Neviem dívať
Zatváram oči
Keď niečo bolí
Keď sa ja bojím
Že ma to skolí
Taktiež ich zatváram
Keď vravím zbohom
Keď už nevidím
Nič viac za rohom
No vtedy ich už neviem otvoriť
Taktiež ich zatváram
Keď vravím zbohom
Keď už nevidím
Nič viac za rohom
No vtedy ich už neviem otvoriť
4 comments:
Som na tom podobne, ak nie uplne rovnako. Aka vyhoda, ze za vieckami mozme vidiet to,co chceme a prestat vidiet, co nechceme. Lenze ani to casto nepomoze.Clovek nemoze zatvorit oci a ujst pred samym sebou. Snad preto niektori zacali s drogami ci chlastom.
P.S.Tusim,ze sem chodis este menej ako ja :)
Sas, mňa už aj chľast prestal zaujímať. Brutálne nemám čo robiť, na koho myslieť, s kým sa rozprávať. Takže k tomu PS: to sa zmení.
P.S. ďakujem za krásny comment a veľa šťastia aj Tebe :)
všetko raz prebolí, lekár čas je spoľahlivý...
ave, vidíš - všetko zlé je aj na niečo dobré - nemáš sa síce s kým rozprávať, to je smutné, ale na druhej strane sa budeš viac rozprávať s nami ... fajn nie? :-)))
femma, no hej, fajn to je.. :)
Post a Comment