Tichá samota a v nej ja
Sloboda duše ma napája
Prstík sa prsta dotkne
Myšlienka sa nepotkne
Ďalej voľne plynie
Kým rozum pokynie
Niečo zamknúť na kľúč
A zahodiť obruč
Len posledné slová -
ešte raz sa rozlúč
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
skip to main |
skip to sidebar
...až k oblakom a tam sa rozplynúť...
Contributors
My favourite
Blog Archive
Contact
aventerra@gmail.com
Pravidelne skúmam novinky
Rýmovanie
Čítam rada
Sem chodievam na návštevu
Me
6 comments:
Napadla mi po prečítaní jedna otázka...
Koľkokrát sa je možné lúčiť?
...a po chvíli si odpovedám:
Ešte raz sa dá stále.
:)
mh
S tým súhlasím. Aj by som to brala ako najlepšiu variantu. Škoda, že je nereálna...
hm, čo je reálne a čo nereálne, keď si vytvárame vlastný obraz reality v hlave..? V tej ruskej piesni sa spievalo - ješčo raz, ješčo mnóga, mnóga raz... asi by to lepšie vypadalo azbukou..
wabt, vlastný obraz o realite v hlave si síce utvárame, no nie vždy ho realizujeme. samozrejme, pokiaľ ide o niečo najprv vymyslené, potom smerované ku skutočnosti.
ja azbuku veľmi neviem, takže dobre, že to azbukou nie je. .)
...ak je to lúčenie definitívne - stačí raz- a potom len bojovať s bolesťou - stačí
femma, ale ja neviem a nechcem vedieť či je definitívne. inak máš pravdu.
Post a Comment