Ukážte sa, maličké, ukážte sa, hviezdy
Ste na oblohe, vidím vás, no nie vždy
Teraz chcem vás zočiť, čo i len zahliadnuť
Na vaše drobučké svetielka sa spoľahnúť
Nie, nechcem po vás, aby ste slzy sušili
Aby ste mi bezdôvodne neraz slúžili
Len tentokrát splnte mi túto potrebu, prosbu a či
Lebo hoci duši každý deň iba viera stačí
Oko taktiež vidieť ráči
Že nie som sama
3 comments:
a co sa take spolocenske dievca rozprava s hviezdami? :) snad sa nechces venovat stellarnej astronomii. ale vazne, ave. akasi mi pripadas smutna... :( ?
Steonéééé astronómia? Netuším, čo to je, ale astronómii určite nie. :) Ozaj, ja som samotár. Nie nejaký smutný. Ale sám.
(PS: keď som tú báseň písala, bola som smutná ako nikdy v živote.)
(PPS: smajlík-pokus :))
Som zabudla, že ďakujem. Za komentár. :)
Post a Comment