Dnes je nádherný deň. Minimálne pre mňa a verím v to, že aj pre ďalšie milióny (alebo viac) ľudí. Celý deň som veselá, veselučká, preveselená. Teraz mi do podvedomia vhupla predstava povinností. Stojac o ich výborné pospĺňanie už do stredy sa ma to opäť zmocnilo. To nežiadané nežiadano - ponáranie sa do pesimistickej depresie.
Vojdem do izby, pohľad mi padne na zvädnuté, schnúce tri červené tulipány, ktoré sa vytŕčajú na mojom písacom stole už pomaly týždeň. ,,Uľútostila" som sa - rozhodla ich vyhodiť. Nevdojak jeden okvetný lupienok odpadol. Chytila som ho medzi palec a ukazovák a celú vázu aj s jej obsahom som niesla do kuchyne smerom ku košu.
Rozmyslela som si to - vetché kvety ostali situované na jedálenskom stole. Vyhodia sa zajtra. Veď aj Vincent van Gogh maľoval celkom suché (určite napoly plesnivé) slnečnice. Iste sa mu páčili. Je ťažké dávať na plátno čosi človeku nesympatické, neevokujúce v ňom akýkoľvek záujem. Nech sa teda navzdory tomuto zovňajšku niekto posnaží a nájde v nich krásu.
Vracala som sa chodbou späť, pozriem na zem - je tam lupeň. Idem ho vhodiť do tej vázy. Zas smerujem nazad. Opäť ,,pod nohami" okvetný lístok. Vydávam sa smerom k izbe - neuveríte mi - ďalší na zemi. Predchádzajúci proces zopakujem. Vojdem konečne do izby s myšlienkou, že sú už pohromade. Patria k sebe a sú spolu. (Napadlo ma, aká náhoda, že odpadli akurát štyri lupene. Je to moje ,,šťastné" číslo, pretože keď som mala štyri roky, raz som pekne napísala číslo štyri a bola som z toho minimálne pol roka až nezdravo natešená..:)
Tulipány môžu byť šťastné, že sú o deň dlhšie vystavené vo váze. Ak nie, minimálne tí ľudia, čo sa v nich pokúsia nájsť niečo výnimočné. Tým pomôžu nájsť kvetom uvedomenie svojej krásy. A čo my? Sú situácie (ako táto moja), keď nie je nik nablízku, aby mi podal pomocnú ruku. To som si myslela. Mýlila som sa. Sú tu a v mojich spomienkach ostanú tieto tulipány, vďaka ktorým som našla svoju veselosť.
Tento článok venujem každému, kto akurát nemá dobrú náladu, a hlavne Tebe (Ty vieš, že myslím Teba), pretože si ma prijmul vďaka svojej (a mojej) nálade toto napísať. A vôbec - venujte si ho sami sebe, kto len chcete. Len tak, pre Vašu veselosť. :))
9 comments:
Tulipány môžu byť šťastné, že sú...
vieš,že niekedy aj ja rozmýšľam nad tým, čo si myslia veci okolo mňa? Verím, že tiež majú svoj život.
2 femma: Ja zas nezachádzam až k tomu, žeby som verila v ich vlastný život. Skôr poviem, že majú svoj príbeh, históriu, čo - to si prežili spolu s nami. Vari to sú občas ,,čosi viac ako prenesené významy", ale vo všeobecnosti by som povedala nie.
Ja som tie tulipany citala uz vcera, ale bola som velmi ospala, takze na to reagujem az dnes.
Podla mna zvadnute tulipany vo vaze vela optimizmu nedodaju, skor opacne, mam pocit.Ze vsetko raz skonci... tak ako ich povodna krasa a potom nachadzame len dake zablesky spomienok ako ked si zbierala tie lupene zo zeme. Ja preto ani velmi neholdujem rezanym kvetom, aj ked pekne vyzeraju, lebo to koncieva takto. Viac im to ide k duhu v zahone alebo aspon v crepniku.
kvety sú na to, aby aj vädli, tak ako ľudia starnú... len kvety si môžme kúpiť vždy čerstvé...
2 sasanka: Ja to tak robím, že vo všetkom hľadám krásu. Tú spomienku nevnímam so smútkom, ale s radosťou. Tým to pre mňa má iný, výnimočný význam. Záleží od človeka. Ja som (vraj) iná...
2 germa: Nádherná myšlienka...
Kvety sa podobajú ľudským pocitom, preto ma kazdý človek svoj obľúbený kvet, niekto jeden, niekto viac.... Pekny pocitovy clanok
Kvety sa podobajú ľudským pocitom, preto ma kazdý človek svoj obľúbený kvet, niekto jeden, niekto viac.... Pekny pocitovy clanok, presne taký ako tie tulipány.
2 Semiramis: ...niekto jeden, niekto viac, niekto všetky... :) ďakujem spolu s tulipánmi...
Post a Comment