Na svoje miesto nastúpila noc; srdce mi zovrelo, silne stislo
Rovnováha si dala prestávku, od spodu ma oblial studený chlad
Nechcem sa trápiť, viem, že sa nájde taký človek, čo ma má rád
No smútok si ma podmaňuje, chcem spať - už nestojím zvislo
Rada by som na dušu položiť ľad
Aby sa rozplynul z jej tepla
Aby moja tvár už nevädla
Aby som stále nevidela len toľko vád
*
Po vytrhnutí zo snov - krutom prebudení - som otvorila očká
Hlava prázdna, chvíľkový pokoj, len tak hľadím von z oblôčka
Akoby som spala zimným spánkom po tom, čo na viečko padla vločka
A Slnko sa pýta, koľko času ešte prečkať, aby som žiarila spolu s ním
8 comments:
spať alebo dokonca sniť?
lietať alebo aj pristáť?
každý máme svoje zlé obdobia, treba sa len pripravovať na to, že to bude ešte horšie a dúfať,že to bude už len lepšie....
Co dodat? Kto z nas nepocitil nieco podobne?
Krasna basen...
toľko pesimizmu v jednej básni, dúfam, že napíšeš aj o tom, ako sa tvoj zrak zjasní...... :)
Redy: Možno tak konať treba, ale ja sa nechcem pripravovať na to, že by mohlo byť aj horšie. Už bude len lepšie. Ak nie, aspoň sem pribudne ďalšia báseň. Hoci aj smutná. :)
Tlamer: Žeby nik? ... Ďakujem Ti...
Wabt: Samozrejme, že napíšem. :) Je mi ľúto (teda ani nie), že som tam vložila toľko pesimizmu, ale pomohlo mi to dostať ho von...
,,Rada by som na dušu položiť ľad"
aventerra, tak toto radšej nie, ochladila by si ju a znemožnila jej vycítiť toho, kto ťa má alebo bude mať rád
Gem, myslím, že to nehrozí, pokiaľ to nebude celý kýbeľ ľadu. :) Ale ďakujem za radu.
posobi to na mna strasne pesimistickym ponurym dojmom.dufam, ze sa ti neprihodilo nic strasne, ze to len tak fantazirujes v zlej nalade :(
Sasanka, nič strašné sa nestalo. Na mňa to ale hrozne pôsobí. Som citlivá duša...
Post a Comment