Dnes je dvanásteho. Dvanásteho apríla - iste viete. Bežný deň - pozerám do kalendára - meniny má Estera. Žiadnu nepoznám; vybavená vec. Zajtra mám vedľa trinástky napísané Aleš. To je všetko. Áno, bude piatok trinásteho, ale okrem toho z toho nevyčítam už nič. Rukou práve dopisujem: Deň narcisov.
Ja si dátumy veľmi nepamätám. Prečo takéto veci nie sú uvedené v kalendároch? Ba, možno sú, ale v mojom nie. Každopádne, bolo by to vhodné. Je mi jasné, že na toto by som došla až zajtra, keď by som videla všade tú žltúúú. Ako každý rok. Tentokrát to viem (,,už" o deň) skôr. Zajtra totiž pôjdem do mesta ,,predávať narcisy". Toto slovné spojenie mi znie v ušiach, odkedy som počula výčitky, prečo sa starám o voľajaké narcisy, že škola akože čo?! Tie rýpavé, tie dve - predávať narcisy - sa mi nepáčia. Nie od každého znejú rovnako, pravda, ale nevysťuhujú pravý zmysel.
Podľa môjho názoru je potrebné, aby sme videli záplavu týchto kvetov. Pripadá mi to ako racionalizácia duševnej práce - človek má vnímať danú vec viacerými zmyslami, aby sa ľahšie priučil, zapamätal si. Darmo často počúvame o rakovine, je nám to vzdialené. Keď sa to týka nedajbože niekoho z rodiny, nevediac, čo presne robiť, mlčíme, smútime, roníme slzy. Chceme daného človeka povzbudzovať, tešiť, stále mu dodávať silu mať odvahu veriť, ísť ďalej. Navzdory tomu to niekedy nejde. Šklbe to nami. Neblahé myšlienky prevrtávajú vedomie a usalašia sa v podvedomí. Až je ,,po tom", uniká nám to ako celok, a už len kľučkujeme ďalej v mäteži života.
Vezmime to ako dôvod, prečo sa nebáť uvedomiť si existenciu ľudí, ktorí potrebujú omnoho väčšiu odvahu, aby dokázali veriť a žiť. Pomôžme im ju hromadiť. Nielen prispením finančným, ale hlavne postrehom, že sa to týka nielen ich, aj nás. Nech je tá žltá osvietením aj nášho vnímania...
14 comments:
Deň narcisov - som rada, že tento deň sa čoraz viac dostáva do povedomia ľudí- ako keby mali k sebe bližšie a viac cítili potrebu pomáhať
...nech sa ti zajtra darí!
Hej, dievča, ako to robíš, že hneď ako dopíšem, už to máš prečítané? :)
Tiež som rada; dnes už o tom vie každý. Aspoň v ten deň. Poznám mnohých ľudí, ktorým drví psychiku a telo táto choroba. Neviem sa ani pozerať, ani vyhýbať, ani hovoriť, ani mlčať. Je to zvláštne. Asi by to malo byť inak, ale čo s tým? Prišla som len na to, čo som napísala.
Ďakujem..
teraz budem asi posobit hlupo.. ale co uz, ja som niekedy hlupy..
ja si pametam den narcisov ako den, kedy sme sa uliali zo skoly, dostali biele tricka, na nohavice, siltovky, tasky a vsade napichali narcisy a behali po meste a potom sa zadarmo najedli v mekaci.. a pametam si aj ludi, ktory dokazali zo svojej krabicky aj peniaze vytahovat..
vlastne neviem preco to pisem, lebo som velmi rad, ze take nieco ako tento den existuje a som rad, ze nam to pomaha si viac uvedomovat, ze rakovina je realna.. ale proste toto mi napadlo..
Dnes je už piatok, trinásteho.. neviem, či stretnem mladú predavačku narcisov, ak áno spomeniem si na teba, aj na tých, ktorým je dnešný Deň venovaný.
Dnes mám v pláne robiť gynekológa... presnejšie - pomôcť dostať na svet novú vec, ktorá sa týmto dnes narodí... ale krstiny budú až neskôr... :) možno o tom bude niečo aj u mňa na blogu.. ale je piatok, bude to aj piatkové zamyslenie. :) ale až večer.....
Revo, dobre, že si napísal. Áno, funguje to tak. Aspoň si uvedomíme, že to existuje, keď už nič iné. Ja tie peniaze vyťahovať nebudem a to flákanie... ľahšie by mi bolo ísť do školy, to mi ver.
už sa teším na dnešné narcisy
2 wabt: Tak to som zvedavá, čo o tom napíšeš. :)
2 germa: Ja sa zas teším, že už sme ich všetky porozdávali, hlavne moje nohy - trpia únavou. :)
Joj, ja som bola dnes zavreta za PC a potom som letela na poradu a uplne som na tento den prvy krat zabudla :-((((
hmm, ja som si na to spomenula, ked som v skole na zemi zbadala nejaky spadnuty narcis... rozmyslam, ze preco prave den narcisov? mozno najskor preto, ze v tomto obdobi kvitnu. ale ked na narcis pozeram, pripada mi taky bezbranny, ziadajuci o pomoc... rovnako ako niekto, kto ochorel na tu krutu chorobu :(((
Veď sa dá prispieť aj smskou napr. :) ...
skoncil den, narcis mam na taske a velmi sa mi tam paci.
hadam liga proti rakovine peniazky rozumne pouzije.
Tiež dúfam, že ich použije rozumne, pretože tú krabicu s nimi sme museli vláčiť až do nemocnice...cez celé mesto. :)
Ale myslím, že sa nazbieralo dosť veľa. Do obeda, čo som s kamarátkami rozdávala, rozdali sme možno 15. Potom som musela ísť preč niečo vybaviť. Keď som sa vrátila, naša krabica plná tých umelých narcisov vyzerala, akoby sme zatiaľ nerozdali nič. Tak sme sa schytili, vyhliadli dobrý rajón, a za cca hodinu a pol rozdali všetky. Ľudia dávali väčšinou dvadsiatky, ale často aj stovky. Najmenej päťdesiatky a občas drobné, keď sme na ne vyvalili oči so slovami ,,aspoň nejaké drobnééé". Tuším sme mali šťastie, že sme baby, lebo všetky grupy mladých chlapov sme zastavili a tí nám vždy dali peniaze. :) Zato starčekovia nás pobavili zakaždým vetou: ,,nože slečny, pripnite mi narcis tuto na sveter....ááách, ako dávno sa ma už nedotýkala taká mladá a pekná slečna!" Na tom sme sa poriadne nasmiali. :))
Tiez neznasam to spojenie "predavat narcisy" ... Grrrr...
lilith: Vitaj. :) No, máme niečo spoločné. Okrem nemčiny. :)
Post a Comment