Prišla ku mne bezútešná bezmocnosť
Hľadí na mňa, kuká, vycivene čumí
Chytá ma zas nedospatá malátnosť
Niekde v hĺbke hlavy nežiadúcne zuní
Ľútosť samej seba nabrala obrátky
Možnosť riešenia predo mnou uniká
Nechcem chodiť ,,slepá", pospiatky
Cítiac, že mnou stále smútok len myká
Nájsť opať sama seba - ťažká úloha
A úsmev a pevnú istotu ešte k tomu
Hádam mi na to nechýba dáka vloha?
Dospieť tak k tomu momentu, k tomu zlomu!
...našla som úsmev, venujem ho. Komu?
Vám všetkým...
8 comments:
Hladanie sameho seba je celozivotna uloha... Casto je vsak na nas ci nami zmieta bezmocnost alebo sa citime stastni... Dakujem za usmev a za krasnu basen...
A jeden usmev ako vdaka za ten Tvoj
:)
dakujeme za pekny darcek
všetko sa vydarí. treba veriť
aventerka, ako si sa ty v poslednej dobe rozversovala :) a ide ti to :)
pekne
Tlamer: Stáva sa, že človek niečo hľadá, a ani nevie čo. Ja to aspoň viem. Hádam moje hľadanie niekedy skončí úspešne. Ďakujem aj ja Tebe. :)
Revo: Veru máte za čo :P. Hehe, nemyslím vážne. Len to chcelo strašne veľa, kým sa ten darček dostal do reálu. :)) Som rada, že sa páči.
Woolf: Moja viera chce mať poboku istotu. Nie vždy ju má. Ako ju náchádzať?
Sasanka: Ďakujem. Teší ma, že si našla sympatiu v mojich veršíkoch. :) Aspoň máme niečo spoločné...
Post a Comment