Tuesday, 10 April 2007
Vytŕčam...
Vytŕčam...
Spomedzi bežných ľudí, bežných udalostí.
Azda to znamená, že je to život bez radosti?
Som iný človek, iný, inakší; tápem v dave.
V rovnakom okamihu niečo iné v hlave...
iné ako u ostatných.
Vytŕčam...
Spomedzi tých, ktorí plačú, i tých, čo sa smejú.
Myšlienky mi stále len odlišným smerom vejú...
Zlý vietor ich unáša?
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
9 comments:
praveze ten najlepsi vietor..
je krasne byt mimo ludi a uvedomovat si to a vidiet zivot z ineho pohladu..
ja si to uvedomujem..
a predsa mám niekedy pocit, že čo vytŕča, to vadí..
ako v pesnicke "odtnite mu hlavu" :)?
zivot toho, kto trci, je urcite tazsi.. alebo aspon menej taky, ako ostatni ocakavaju
tú pesničku nepoznám :) s tým druhým súhlasím...
aj mňa hneď napadlo - určite nie zlý vietor
ale tí,, iní " to mali a majú ťažšie- nakoniec, takí tvoria dejiny
ktovie či je to dobré pre daného človeka, keď tvorí dejiny, alebo nie..
Iny, byt iny vie byt krasne... Ale znamena to byt osamely v tomto svete.. Osamelost vo vnimani sveta... Osamelost pretnuta zableskami obcasneho pochopenia, zableskami zmyslu, radosti... Ini potrebuju inych, aby sa mohli navzajom pohladit po dusi...
neboj, nie si v tom vytrcani sama ...
2 tlamer: Zakaždým sa mi páči, ako mi vieš prostredníctvom Tvojich myšlienok vložených do slov namaľovať úsmev na tvár. Iste by si vedel aj ostatným. Vieš, čo myslím... Inak pekná úvaha. :)
2 semiramis: Vari je to útechou? Teraz neviem, či je lepšie byť vo vytŕčaní originálnym, alebo nebyť jediným, jedinečným...? :)
Post a Comment