Dnes som mala taký zvláštny deň. Okolo tej jednej ráno som odoslala mail, pričom sa ani nepamätám na jeho obsah. Niet dôvodu mať veľké očakávania, pokiaľ ide o niečo urobené v takom čase. Každopádne, neľahla som do postele s kruhmi pod očami, ,,nepostrádateľnou" únavou a levím zívaním. Zaspala som nadšene, veselo, energicky. Oddych sa vyplatil.
Ráno som vstala s tým, že už o hodinu mám byť u zubára. To ,,povzbudí". Divte sa - tá radosť mi ostala. Tou povinnou preventívnou prehliadkou to teda nebolo, pretože moje ,,tesáky" momentálne nie sú v práve úžasnej forme. Bolo to mnou samotnou a... taktiež počasím.
Slnko sa na mňa usmialo, ja som mu to opätovala. Vtedy som si povedala, že hoci toto zvyknem robiť bežne, dnešný deň bude predsa čímsi iný - nenájde sa ani jeden okamih, kedy by som nebola taká, ako toto ranné slniečko. :) Každému venujem môj úsmev a s ním dobrú náladu. Pripadalo mi to jednoduché, čo teda nebolo, no zvládla som to jednoducho.
Zubár bol unavený, nevedel sa dočkať zajtrajšej dovolenky. Už aby bol v Tatrách, zalyžoval si, ešte kým je sezóna a s ňou aj sneh. Len čo som s ním však prehodila zopár slov, začal jasať pôžitkom. Takým žiarivým, že bolo nemožné nepovšimnúť si to. Všetky tie ,,vŕtavé, sacie" a podobné procedúry prebehli viac - menej hladko. Uff, super, nie? :) Pravdupovediac, až tak dokonalo nie - zopár detailov mi teda na oči vyhodil, ale nič svetaborné, zúbky budú ok.
S podobným nasadením som obohatila o úsmev aj predavačku v kníhkupectve, voľajakú študentku pohybujúcu sa v priestoroch lekárskej fakulty, všetkých ostatných, ktorí mi len skrížili cestu, a hlavne - moju rodinu. Idem spinkať opäť natešená, radostiplná. Na podobnej báze ,,usmievavosti" by mohol fungovať aj nasledujúci deň, čo poviete? Nech to vydrží!
5 comments:
Velmi pekny post. Kiez by som aj ja mal takto spontanne usmevne dni. Nie ze by som sa neusmieval, ale usmievam sa preto aby som sa naucil usmievat. Po tom co mi kamaratka povedala ze sa malo usmievam sa s tym snazim nieco urobit aj ked nie vzdy to ide tak ako by som si predstavoval. Na druhej strane smutok a slzy mi pripadaju minimalne rovnako inspirativne v myslienkach ako radost a smiech. Dudfam ze sa budem usmievat aj bez toho aby som si to uvedomoval, len tak, spontanne...
usmev už "vyliečil" mnoho ľudí...pokračuj v liečení.
2 tlamer: Ja som myslela, že ty sem neprikvitneš, ak áno, tak v inom zmysle - na čo sa teším. :) Tie slzy - akurát po tom, ako som dopísala tento post, ma to napadlo, takže v blízkej budúcnosti sa do tejto témy plánujem obuť. Pravdepodobne aj čo sa týka lyriky. Niekedy, až bude čas, zájdeme na čaj a užijeme si emócií - takých tých spontánnych. :) Nemusíš odpovedať, ja viem, že súhlasíš a nevieš sa dočkať (Úsmev). :)
2 germa (s jedným r ;): ja hádam pokračovať budem, a čo ostatní, trebárs Ty? :)
málo sa usmievam navonok, aj keď duša sa smeje často.. upozorňujú ma, že sa nemám mračiť:)
Germička, treba sa asi lepšie zžiť s tou dušou. :)
Post a Comment